Čo v tebe prebudilo lásku k vareniu? 

 Prvá inšpirácia prišla v detstve od mamy, ktorá je cukrárka a tiež od starého otca, ktorý bol mäsiar. Od detstva som bol naučený robiť všetko od základov. U nás sa každoročne organizovalo aj päť zabíjačiek, pri ktorých som vždy bol, takže som nikdy nemal problém s prípravou jedla od zabitia, naporcovania až po naservírovanie. Pre mňa to vtedy nebolo nič výnimočné, považoval som to za bežnú prax, keďže som v tom vyrastal. Až neskôr, keď som začal naozaj variť, tak som zistil, že to nie je úplne bežné a som vďačný, že tieto znalosti mám. 

Odmietnutie ma posunulo vpred. 

Vždy som varil rád - pre rodinu, priateľov a keď som videl, že im to chutí rozhodol som sa prihlásiť do 1. česko-slovenskej súťaže MarterChef. Tam som sa dostal do prvej stovky, kde mi povedali, že to síce nie je zlé ale ďalej nepostupujem.  

Vtedy som sa zdravo naštval a povedal som si, že keď to dokážu iní, dokážem to aj ja. No a za pár rokov som varil u Marcela Ihnačáka, neskôr som varil v Rakúsku, potom v talianskej reštaurácii v Nemecku, kde som sa naučil veľa z talianskej kuchyne. Potom som sa zoznámil s jedným z najlepších kuchárov (podľa mňa) z Českej Republiky s Honzom Horkým, ktorému som bol pomáhať variť na festivale a tam sme sa do seba profesne “zamilovali” a začali sme spolupracovať.  

Si profesionálny kuchár alebo samouk?  

Považujem sa za profesionálneho amatéra alebo amatérskeho šéfkuchára. Kucharinu som neštudoval ale vždy ma to veľmi bavilo a vzdelával som sa v tomto smere. Mám naštudovaných veľa kníh, absolvovaných niekoľko kurzov, stále sa denne vzdelávam. 

Pamätáš si na prvé jedlo, ktoré si uvaril? 

 Moja babka vždy piekla vynikajúce parené buchty s marhuľami. Ja som ich mal strašne rád, tak som si od starej mamy vypýtal recept, no a vznikli z toho tvrdé tenisové loptičky. Všetko sa mi zgrclo, asi som zničil kvások, buchty som neprepichal. Takže to nebol úspech na prvý pokus a cestu k vareniu som si hľadal ešte nejaký čas

Čo ťa pri varení inšpiruje?  

 Moja záľuba je záhradka. Mám rád manuálnu prácu a oddychujem práve pri práci v záhrade. Pestujem si zeleninu a tiež rôzne kvety, ktoré milujem. Milujem prírodu a čerpám z nej inšpiráciu aj do mojich receptov. Viem, že to čo si sám vypestujem je kvalitné a poctivé.  Nepoužívam žiadne pesticídy, keď sa objavia nejakí škodcovia, radšej si dám ten čas a oberám ich ručne, ako by som mal zeleninu striekať alebo používam rôzne alternatívy - babské rady.  

Prečo si sa rozhodol variť pre Arkady Hof Hotel & Restaurant ****? 

Mám rád históriu a tento objekt ma zaujal na prvý pohľad. Zaujalo ma samozrejme aj to, že tu môžem začať od nuly a sám si niečo vybudovať. Zároveň cítim zodpovednosť, za to že ja som ten, kto musí tú kuchyňu vybudovať. Ale viem, že aká je nádherná táto budova, tak aj kuchyňa bude kvalitná len potrebuje samozrejme čas. A ja to nechcem unáhliť a mám v pláne pomaly a konzistentne budovať túto kuchyňu. Riadim sa heslom: ponáhľaj sa pomaličky. 

Aká je atmosféra u teba v kuchyni? 

Kedysi bol taký trend, že šéfkuchári v kuchyni hulákali po kuchároch, čašníkoch... Ja taký nie som a nikdy som si nechcel vynucovať rešpekt tým, že budem po niekom kričať, že ja som ten najlepší, že ja viem všetko najlepšie. Vyrástol som z toho, že sa nahnevám a hádam sa s ľuďmi, že nemajú pravdu, keď dostanem kritiku.Z každého hejtu sa snažím zobrať si to pozitívne a otočiť to v môj prospech. 

V mojej kuchyni sa nekričí, to som nikdy nerobil. Síce som býval dosť impulzívny ale dlhé roky som hrával futbal a tam som tuto energiu asi vybil. Samozrejme sú situácie, ktoré ma vedia vyprovokovať ale v kuchyni som väčšinou kľudný. Kolegovia mi dokonca hovoria, že až moc (smiech).  

Ako by si opísal svoju kuchyňu? 

 Posledné 4 roky sa snažím, aby moje jedlá vychádzali z regiónu. Aj keď viem, že to znie ako klišé a všetci to teraz hovoria ale naozaj sa snažím zameriavať na poctivú slovenskú, českú, rakúsku kuchyňu v odľahčenej forme – to znamená menej tuku a zdravšie ingrediencie.  

Tuk je nositeľom chuti a samozrejme ho v kuchyni používam ale potom, keď sa jedlo uvarí, nechám si tuk odstáť a podstatnú časť z neho odstránim a používam len ten kvalitný výťažok z mäsa. V kuchyni sa riadim aj takým talianskym zmýšľaním – to znamená zobrať 3-4 kvalitné veci a urobiť s nimi čo najmenej a výsledok bude zaručený.   

A samozrejme nepoužívam žiadne náhrady, prášky a podobne. Všetko robím poctivo, radšej pri tom strávim viac času, použijem viac kvalitných surovín a viem, že to bude kvalitné. Rád si robím veci sám od základov - pripravujem si svoje kapari z púpavy, z púčikov medvedieho cesnaku, pripravujem si fermentovanú zeleninu - reďkovky, listy z medvedieho cesnaku a pod.  

Akým štýlom chceš aby sa uberala kuchyňa v Arkady Hof Hotel & Restaurant ****? 

Tu v Arkady Hof chcem ísť jednoduchým čistým poctivým štýlom - domáce kvalitné zemiaky, maslo, smotana, poctivé Stupavské zelé a tak ďalej. A myslím, že tento objekt a tento región si zaslúži poctivú záhorácku „sedlácku kuchyňu“ v novom odľahčenom a krajšom šate.  

Myslíš aj na ľudí s intoleranciami a vegetariánov/vegánov? 

 Nie je umenie uvariť dobrý rezeň ale je dôležité vedieť uvariť chutné jedlo aj pre vegetariánov a ľudí s intoleranciami a na tomto pracujem už nejaký čas, aby sme vedeli vyhovieť aj týmto ľuďom a je pre mňa veľkou satisfakciou, keď mi takýto hosť povie, že mu chutilo. 

Máš nejaký svoj kulinársky sen?  

 Môj sen je do pár rokov dostať reštauráciu Arkady Hof v Stupave do top 10 najlepších slovenských reštaurácii. Znie to možno nereálne ale doteraz všetko, čo som si vysníval, tak sa splnilo, takže verím, že to bude tak aj teraz. 

Vedel by si vybrať jedno jedlo, ktoré ťa vystihuje? 

 Je veľmi ťažké vybrať jedno jedlo, ktoré je mojim podpisom. Príďte do Arkady Hof Reštaurácie a to bude môj podpis. Tu tvorím svoje umenie a dávam do toho svoje srdce, ktoré prenášam na tanier.